Zrkadlenie 17.6.2018
17.06.2018 19:30
Ak ma sledujete na Instagrame, tak viete, že sme boli na dovolenke a to je aj môj najväčší highlight za uplynulý mesiac. Boli sme na desaťdňovej plavbe okolo Nórska až na najsevernejší bod Európy - North Cape a stálo to za tú zimu a mizerný internet na mori.
Ale musím sa priznať, že mnohé veci ma prekvapili, napriek tomu, že to nebola naša prvá plavba, ani prvá plavba do takej severnej a chladnej destinácie. Najviac ma prekvapila zima, mne nejak úplne nedocvaklo, že ideme za polárny kruh, mali sme so sebou dobré oblečenie, nemrzli sme, ale s niektorými kúskami by sme mrzli ešte trochu menej, napríklad čapicami. Hlavne, že som zabila kopu krémov na opalovanie, lebo na Aljaške sme sa spálili, tentokrát mi boli dosť nanič. Aj pre nórske počasie, ktoré je naozaj bláznivé a takmer každých 15 minút iné.
Potom ma celkom fascinoval polárny deň, nechcela by som v tom žiť, pol roka tma, pol roka svetlo, ale divadlo je to úžasné, keď o desiatej večer spoza mrakov vykukne slnko a zrazu je svetlo ako na obed.
Ďalšia vec, čo ma prekvapila, bol fakt, že North Cape je len 2093 km od severného pólu. Vedela som, že ideme tak povediac na koniec sveta, ale že až na taký mi tiež nedocvaklo. A potom samotný North Cape, zvláštne miesto, majú tam poštu, aby ste vedeli poslať pohladnicu alebo list, ale úplne najčudnejšie budhistickú kaplnku, doteraz nechápem úplne, že prečo, kresťanská kaplnka mi dávala zmysel, ale tá budhistická...
Sneh v júni, veľa snehu v júni, ale tak, čo sa čudujem za polárnym kruhom, že? Brodiť sa v snehu v júni je inak veľmi osviežujúce, hlavne keď viete, že zvyšok Európy sa varí v horúčavách.
A potom ešte sme videli Škoda Favorit, to už ani u nás veľmi nevidíte, celkovo veľa Škodoviek, Rema 1000, neviem, či je to nórske, ale boli v každom meste a soby, ktoré vyzerali nádherne. Celkom fascinujúci bol pre mňa tiež fakt, že Nóri bezproblémov všetci prepnú do angličtiny, keď zistia, že ste cudzinec, toho napríklad Nemci schopní nie sú. Celkovo mi prišli veľmi praktickí, otvorení a rovnostárski, čo bolo celkom sympatické.
Z miest, kde sme boli sa mi asi najviac páčilo Ålesund, lebo bolo celé vystavané v secesnom štýle, potom, čo začiatkom 20. storočia kompletne vyhorelo. Je to síce taký strohejší, severský secesný štýl, ale mesto pôsobilo celkom romanticky, taká malá severská Viedeň.
Zaujímavý bol ešte Trondheim, korunovačné mesto nórskych kráľov s gotickou katedrálou a kompletne dreveným kráľovským palácom, ktorý doteraz využíva kráľovská rodina, takže tam bol zákaz fotiť, ale inak superr sprievodkyňa.
A super bol ešte skanzem v Molde, spravený je tak zážitkovo, že si môžete veľa vací ohmatať a vyskúšať, čo bolo zaujímavé. Inak taká haluz, to asi súvisí s nórskym sociálnym systémom, všetky múzeá mali vstupné 100 nórskych korún, úplne všetky. A všade sa dalo platiť kartou, aj na North Cape, aj u pôvodných obyvataľov, čo chovajú soby cestou na North Cape a predávali suveníry, samozrejme, že mali uprostred ničoho platobný terminál.
Na plavbe je však vždy najzaujímavejšia tá samotná plavba, cesta, život na lodi, fakt, že sa nemusíte o nič starať a každé ráno sa zobudíte inde. Ja to proste milujem a milujem more, na ktorom ste stále, čo samozrejme môže mať aj svoje mínusy. Ja, napriek tomu, že trpím naozaj silnou kinetózou, stačí elektirička, alebo výťah a je mi zle, tieto veľké lode zvládam bezproblémov. Ale tentokrát sme zažili deň, keď boli naozaj veľké vlny, trojmetrové, takže to fakt hádzalo. Proste v jednom momente stojíte na jednom mieste a v druhom o meter ďalej, tak to už som si musela dať kinedril a ísť si ľahnúť , kým zaberie, ale potom to už bolo v pohode.
Celkovo určite odporúčam navštíviť Nórsko, nádherná a celkom divoká príroda, zaujímavé mestá a ak sa vyberiete ľodou uvidíte krajinu trochu inak z mora.
#zrkadlenie
Ale musím sa priznať, že mnohé veci ma prekvapili, napriek tomu, že to nebola naša prvá plavba, ani prvá plavba do takej severnej a chladnej destinácie. Najviac ma prekvapila zima, mne nejak úplne nedocvaklo, že ideme za polárny kruh, mali sme so sebou dobré oblečenie, nemrzli sme, ale s niektorými kúskami by sme mrzli ešte trochu menej, napríklad čapicami. Hlavne, že som zabila kopu krémov na opalovanie, lebo na Aljaške sme sa spálili, tentokrát mi boli dosť nanič. Aj pre nórske počasie, ktoré je naozaj bláznivé a takmer každých 15 minút iné.
Potom ma celkom fascinoval polárny deň, nechcela by som v tom žiť, pol roka tma, pol roka svetlo, ale divadlo je to úžasné, keď o desiatej večer spoza mrakov vykukne slnko a zrazu je svetlo ako na obed.
Ďalšia vec, čo ma prekvapila, bol fakt, že North Cape je len 2093 km od severného pólu. Vedela som, že ideme tak povediac na koniec sveta, ale že až na taký mi tiež nedocvaklo. A potom samotný North Cape, zvláštne miesto, majú tam poštu, aby ste vedeli poslať pohladnicu alebo list, ale úplne najčudnejšie budhistickú kaplnku, doteraz nechápem úplne, že prečo, kresťanská kaplnka mi dávala zmysel, ale tá budhistická...
Sneh v júni, veľa snehu v júni, ale tak, čo sa čudujem za polárnym kruhom, že? Brodiť sa v snehu v júni je inak veľmi osviežujúce, hlavne keď viete, že zvyšok Európy sa varí v horúčavách.
A potom ešte sme videli Škoda Favorit, to už ani u nás veľmi nevidíte, celkovo veľa Škodoviek, Rema 1000, neviem, či je to nórske, ale boli v každom meste a soby, ktoré vyzerali nádherne. Celkom fascinujúci bol pre mňa tiež fakt, že Nóri bezproblémov všetci prepnú do angličtiny, keď zistia, že ste cudzinec, toho napríklad Nemci schopní nie sú. Celkovo mi prišli veľmi praktickí, otvorení a rovnostárski, čo bolo celkom sympatické.
Z miest, kde sme boli sa mi asi najviac páčilo Ålesund, lebo bolo celé vystavané v secesnom štýle, potom, čo začiatkom 20. storočia kompletne vyhorelo. Je to síce taký strohejší, severský secesný štýl, ale mesto pôsobilo celkom romanticky, taká malá severská Viedeň.
Zaujímavý bol ešte Trondheim, korunovačné mesto nórskych kráľov s gotickou katedrálou a kompletne dreveným kráľovským palácom, ktorý doteraz využíva kráľovská rodina, takže tam bol zákaz fotiť, ale inak superr sprievodkyňa.
A super bol ešte skanzem v Molde, spravený je tak zážitkovo, že si môžete veľa vací ohmatať a vyskúšať, čo bolo zaujímavé. Inak taká haluz, to asi súvisí s nórskym sociálnym systémom, všetky múzeá mali vstupné 100 nórskych korún, úplne všetky. A všade sa dalo platiť kartou, aj na North Cape, aj u pôvodných obyvataľov, čo chovajú soby cestou na North Cape a predávali suveníry, samozrejme, že mali uprostred ničoho platobný terminál.
Na plavbe je však vždy najzaujímavejšia tá samotná plavba, cesta, život na lodi, fakt, že sa nemusíte o nič starať a každé ráno sa zobudíte inde. Ja to proste milujem a milujem more, na ktorom ste stále, čo samozrejme môže mať aj svoje mínusy. Ja, napriek tomu, že trpím naozaj silnou kinetózou, stačí elektirička, alebo výťah a je mi zle, tieto veľké lode zvládam bezproblémov. Ale tentokrát sme zažili deň, keď boli naozaj veľké vlny, trojmetrové, takže to fakt hádzalo. Proste v jednom momente stojíte na jednom mieste a v druhom o meter ďalej, tak to už som si musela dať kinedril a ísť si ľahnúť , kým zaberie, ale potom to už bolo v pohode.
Celkovo určite odporúčam navštíviť Nórsko, nádherná a celkom divoká príroda, zaujímavé mestá a ak sa vyberiete ľodou uvidíte krajinu trochu inak z mora.
Páči sa vám tento blog? Zdieľajte ho na Facebooku.
#zrkadlenie
